kurátorka: Gabriela Garlatyová
autorská výstava
10. 5. 2013 – 28. 2. 2013
Autorská výstava Michaely Jágerskej je prvou samostatnou výstavou, ktorá predstavuje výber z jej maliarskej a kresliarskej tvorby. Mestská galéria v Rimavskej Sobote sa venuje prezentácii tvorby začínajúcich umelcov a umelkýň. Výstava zároveň patrí do koncepcie výstav zameraných na umelkyne rôznych generácií: Maria Bartuszová, Anna Bartuszová, Květa Fulierová, Eva Cisárová-Mináriková, Ivana Sláviková, Lýdia Jergušová-Vydarená, Barbora Kožíková-Lichá … a aj mapovaniu umenia, ktoré vzniká v blízkom okolí mesta. Michaela Jágerská sa narodila v Hnúšti a po ukončení štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystici žije v Tornali. Jej doterajšie pôsobenie sa dá geograficky vymedziť na tento priestor. Aj ten naznačuje na povahu jej umenia, ktorá je kontemplatívna a osobne prežívaná, ale zároveň znepokojujúca a aktivizujúca. Vychádza z pozorného skúmania okolitého priestoru, zo zaznamenávania javov, zážitkov, ktoré sú prchavé a zároveň dennodenne prítomné. Názov výstavy Tiene odkazuje na pominuteľné, strácajúce sa, ale aj objavujúce v spôsobe individuálneho videnia.
Maliarsky cyklus olejomalieb vytvorený v rámci diplomovej práce v ateliéri Prof. Hodonského je zaujímavý v niekoľkých momentoch. Štýl malieb je v kompozičnej a farebnej koncepcii jednoznačne orientovaný na monumentálnu figurálnu maľbu, ktorá bola doménou realistických tendencií, navyše spôsob tejto maľby je patetický až heroický, pripomínajúci majstrovský štýl umenia mužov. Maľuje ich však mladá žena, a maľuje ženské telá. Na rozmerných plátnach vyjadruje ťaživé psychické stavy, uväznenú telesnosť a zároveň sa spomenutý maliarsky štýl vyrovnáva s figurálnou maľbou s existenciálnym posolstvom. Neodkazuje priamo na konkrétne témy: materstva, rodiny, sexuality, identity…, dotýka sa ich však. Fragmentárne torzá ženských tiel v sochársky modelovaných skratkách bez hláv a častí končatín pripomínajú telá sôch Venuší, nýmf, múz – ateliérových modeliek umelcov, ale v skutočnosti im chýba kódovanie týchto zobrazení. Sú pomenované a označené len tieňmi. Nie sú to modelky, múzy, bohyne. Torzá vystavené vo vitrínach, klietkach, uzavretých priestoroch s tieňmi, ktoré strácajú telesnosť a hmotnosť masívnych tiel. Hnedo červeno čierna farebnosť ovládajúca tenebrózne pozadia Jágerskej malieb je farbou mäsa, zeme, fyzickej existencie, a zároveň evokuje staromajstrovskú farebnosť (Rembrandt, Bacon…). Fragmenty tiel osvetľuje a modeluje biela farba, ktorá zviditeľňuje telesné schránky ženských tiel bez mien, bez identity, bez ikonografického významu, či iného popisu, ktorý by im dodal dôležitosti a konkrétneho významu. Tieto maľby hovoria o rozpade fyzického, mentálneho, duchovného, ohmatávajú bezobsažnosť a absenciu sociálnych väzieb spôsobom maliarskeho výskumu, ktorý nerezignoval na tradičné kvality, ale práve cez ne sa snaží hľadať spôsob zobraziť pominuteľné tiene našich existencií.
Posunom pri hľadaní tieňov sú autorkine konceptuálne kresby plameňom a dymom, ktoré pomocou tmavých škvŕn na záclonách zviditeľňujú svetlé dekoratívne ornamenty textilných záclon. Aj záclony vytvárajú tiene. Zatieňujú a skrývajú nám pohľady a priehľady na miesta, kam sa snažíme dovidieť.
(Gabriela Garlatyová)
Michaela Jágerská
1985, Hnúšťa Likier
2000 – 2004 Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, Odbor: Konzervátorské a reštaurátorské práce – kameň, omietky, nástenné maľby, keramika, porcelán
2005 – 2011 Akadémia umení v Banskej Bystrici, Fakulta výtvarných umení, Katedra maľby, Ateliér súčasnej maľby, prof. František Hodonský akad. mal.,