Ľudmila Machová: EMITTANCE

Ľudmila Machová: EMITTANCE
2. júla 2020 Stefan Balazs

Ľudmila Machová: EMITTANCE

 

Vernisáž: 9. júla 2020 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: 10. júla – 14. augusta 2020

Otváracie hodiny: pondelok – piatok: 9.00 – 17.00 hod.

Kurátorka výstavy: Marianna Brinzová

Technická spolupráca – animácia: Dávid Kurinec

 

 

 

 

 

 

 

 

Emittance je výstavný projekt maliarky Ľudmily Machovej (*1990), v ktorom sa prostredníctvom maľby, videí a experimentálnej zvukovej stopy zaoberá žiarením, vibráciami, svetelnými zdrojmi, pohlcovaním priestoru, sutinami/ruinami, vrstvením, pôsobením času, deštrukciou, rozpadom, prepájaním, transformáciami a obnovou. Tieto deje skúma na rozhraní osobného domáceho prostredia bytu/ateliéru, mestskej krajiny a fragmentov prírody/krajiny. Hlavým atribútom jej zobrazení sa stáva kopa v podobe sutín alebo neurčitej organicko-anorganickej hmoty.

Výstava Emittance zahŕňa autorkin najnovší maliarsky súbor a pár fragmentov z jej skoršej tvorby  z posledných zhruba dvoch rokov. Machová projektom nadväzuje na jej minuloročné sólo prezentácie, v ktorých skúmala fenomén prírody, osobný priestor, vzťah človeka a prírodných elementov, väzbu medzi subjektom a objektom, odprírodňovanie a vznik umelej krajiny. V aktuálnom súbore pokračuje v prehlbovaní tém a naďalej skúma hranice prírodných a artificiálnych environmentov a rôznych situácií v nich sa odohrávajúcich. Zameriava sa predovšetkým na osobný priestor svojho bytu a ateliéru, ktorý mapuje vo vzťahu k bezprostrednému okoliu mestského exteriéru a jeho neustálych premien. Machovú zaujímajú zdanlivo neestetické mestské zátišia v podobe kôp sutín po demoláciách objektov. Asociatívnym spôsobom prepája deje odohrávajúce sa v jej privátnom prostredí, s tým čo sa deje vonku, momentálne v podobe búrania areálu bývalej Matadorky za oknami jej ateliéru. Meniaci sa mestský exteriér je pre ňu dlhodobým inšpiračným zdrojom. Okrem areálu aktuálne polozbúranej Matadorky do svojich diel naprojektovala aj demoláciu časti starej Cvernovky alebo prestavbu bývalého Zváračského ústavu, kde v minulosti tvorila a popritom intenzívne vnímala zmenu prostredí.

Transformujúce sa mestské prostredia zachytené na maľbách Ľudmily Machovej v sebe vrstvia objemy materiálu, zmien a ubehnutého času. Atmosféricky prežiarené ruiny kolorujúcich sa sutinných zátiší sa abstrahujú a sfarbujú do oranžova. V maľbách tak vzniká akási zvláštna tiesnivá postapokalyptická atmosféra daná do kontrastu k fragmentom zelených plôch. Maľby zrkadlia to, čo Machovú prirodzene fascinuje, a to proces, ktorým sa umelý priestor stáva opäť prírodným alebo ten prírodný, naopak, umelým. Tieto ambivalentné deje na výstave sprítomňuje napríklad výjavmi zo sutín, z ktorých rašia Divozely, alebo výsekmi z prostredí „prerastených“ umelými káblami. Do súboru Emittance sa jej tak bezprostredne vtlačilo nielen intenzívne pozorovanie exteriéru, ale aj situácií a predmetov z interiéru. Autorka okrem vonkajších výjavov mapuje aj priestor svojej kuchyne a s ňou spojených spotrebičov. Pri ich pozorovaní sa odosobňuje od primárnej funkčnosti a sústreďuje sa viac na metaforickú rovinu a prírodné elementy (oheň, vodu, zem a vzduch), ktoré v sebe spotrebiče uväzňujú. Každý takýto predmet vníma ako špecifický nosič svetla, tepla alebo osobitného zvuku. Prostredníctvom svojho umeleckého výskumu napríklad pozoruje zmeny odohrávajúce sa v mikrovlnnej rúre pod vplyvom tepla, ktoré mení štruktúru hmoty v čase zohrievania. Machová zaznamenáva proces ohrevu pita chleba v mikrovlnke, jeho meniaci sa tvar a konzistenciu, čím vznikala akási bublajúca, vyvierajúca hora. Na obraze Emittance (výjav z kuchyne), ktorý pomenoval výstavu, sa vplyv vonkajšieho i vnútorného prostredia a jeho dejov asociatívne spája. Priestor kuchyne sa stáva miestom zvláštnych, neočakávaných situácií korešpondujúcich svojou premenou a istou dávkou deštrukcie, s tým, čo sa deje za oknom. Daný výjav je pre nás znepokojujúci, lebo v ňom nenachádzame pokoj, ktorý od privátneho prostredia väčšinou očakávame. Naopak nás tu pohlcuje opustený prežiarený priestor plný nesúrodosti a zvláštnych zvukov, ktorý majitelia akoby narýchlo, pod vplyvom neznámej hrozby, opustili. Živelnosť prírody im nenápadne prerastá aj do útrob domova, ktorý sa od vonkajšieho sveta stoj čo stoj snažili izolovať.

 

Ľudmila Machová (*1990) je absolventka Ateliéru mal+by doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. (2017) a Ateliéru +- XXI prof. Daniela Fischera, akad. mal. (2015) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas štúdií absolvovala stáž na Faculty of Fine Arts University of Porto v Portugalsku. Má za sebou viacero skupinových aj samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2017 a 2018 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. V autorskej tvorbe sa venuje maľbe a jej presahom, objektom, inštaláciám, videu a tvorbe experimentálnych zvukových kompozícií. Žije a tvorí v Bratislave.

 

Realizáciu diel autorky Ľudmily Machovej z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia. Výstavné projekty Mestskej galérie Rimavská sobota v roku 2020 podporil Fond na podporu umenia.

 

Foto: Michal Huba