kurátorka výstavy: Eva Kapsová

odborná spolupráca: Štefan Balázs

autorská výstava

26. 6. – 30. 8. 2015

Anna Krivanská patrí k najmladšej generácii súčasnej maľby na Slovenku. Dlhodobo sa venuje fenoménu makro a mikro štruktúr, opierajúc sa o poznatky prírodných a spoločenských vied, skúmajúcich základné stavebné prvky všetkých živých organizmov, podstatu elementárnych častíc, či všeobecných štruktúr hmoty. Svoje skúsenosti a predstavy premieňa na racionálne podložené a emocionálne pretavené gesto štrukturálnej abstrakcie.

Jej východiská spočívajú v overovaní možností abstrahovania a štylizácie konkrétnych motívov, na ktoré sa neskôr pripája najmä problém kumulácie, zahusťovania, adície, množenia a preskupovania a to nielen v rovine samotnej abstrakcie ako kognitívno imaginačnej operácie, ale tiež v kontexte spoločenských javov ( ako ich vizuálna metafora). Autorku oslovuje myslenie filozofa a sociológa Eliasa Canettiho o masách, ktorý študuje zákonitosti utvárania masy ako súčasti spoločenských procesov ( tu je zaujímavý napr. poznatok o zákonitom zgrupovaní sa masy do formy kruhu). Na druhej strane autorka sleduje tieto procesy ako problém prírodných vied, ale tiež ako problém kognitívnych vied a filozofie. Tieto disciplíny zaznamenávajú v procese imaginovania tvaru skonkrétnenie foriem, ich v(y)stúpenie do tvaru z počiatočnej, neurčitej, zhustenej „hužvy“- z hmlovinového klbka nediferencovanej vízie.

V kontexte výtvarného umenia najzjavnejšiu spojitosť autorka nachádza v dielach štrukturálnej a tiež geometrickej abstrakcie, ktoré sa podľa autorky „pokúšajú do istej miery zachytiť podstatu skutočnosti akýmsi univerzálnym vizuálnym jazykom, pri ktorom sa narába s obrazom na základe určitých zákonitostí a špecifických vizuálnych formúl zobrazenia poriadku“. V príbehu dejín umenia nachádza sympatie pre Jacksona Pollocka, Andreasa Gurského, alebo tiež Armana Fernandeza.

Krivanskej poňatie kumulácie môžeme vnímať ako pohľad na mikro alebo makroštruktúry, ktoré majú svoj individuálny tvarový, výrazový aj farebný základ. V povahe drobných elementov môžeme zľahka odčítať do istej miery konkrétny figuratívny moment (predmetnú reáliu), charakteristický voľnosťou načrtnutia . Krivanská sa vysporadúva s princípom psychického automatizmu, bez ktorého by sa nediala pre kumulačné procesy typická nepredvídateľnosť. Na druhej strane dáva zhluku a chaosu kumulujúcich momentov vnútorný aj vonkajší poriadok, obrazne príbuzný s pohľadom na vesmírnu hmlovinu či detail textúry s im vlastnou dynamikou a výrazom.

Psychologický rozmer kumulácie, hromadenia, spojený s potrebou a predstavou dostatku, sa po prekročení miery môže ukázať na jednej strane ako stiesnenosť, úzkosť, strata voľnosti, na druhej strane prostredníctvom kontrastu nahromadených a zriedených partií obrazu ako rozptyl, vydýchnutie a uvoľnenie .

Vývin Krivanskej tvorby poukazuje na diferencovanosť prístupov v práci s kumulovanými štruktúrami odrážajúci sa v maliarskych sériách, ktoré by sme mohli nazvať 1/ hlbinnými plastickými štruktúrami, 2/ štruktúrami v ploche ( rovnomerná rozpriestranenosť štruktúr) 3/ štruktúry inklinujúce k abstraktným figuráciám a 4/ štrukturálne kompozície s náznakom linearity a písma. Každá séria je spojením spontánneho a zámerného maliarskeho gesta v premyslenom kompozičnom rozvrhu.

Napríklad séria hlbinných štruktúr sa orientuje na tvorbu priestorového viacdimenzionálneho poľa, v ktorom sú miesta zahustenia a uvoľnenia jednotlivých vzájomne sa križujúcich a pretínajúcich elementov, uvedené do podoby plastického mnohoplošinového/ multifazetového útvaru s nestabilným fluidým ohniskom. Fluidnosti zodpovedá neostrá, organická povaha morfológie jednotlivých mikroštruktúr. Tieto do seba miestami zapadajú alebo sa odpájajú a levitujú v pomyselnom makropriestore.

Farebná skladba na Krivanskej obrazoch predpokladá dominanciu istého farebného koloritu, zaisťujúceho jednotiacu spektrálnu atmosféru aj v prípade, že ide o komplementárne fungujúce spojenia alebo bizarné kontrasty.

Záver mladého vývinu autorkinej tvorby patrí experimentovaniu s motívom rorscharových škvŕn, umožňujúcich testovanie osobnostných parametrov, približujúcich záhady ľudskej psyché. Je zaujímavé sledovať, ako bude v Krivanskej tvorbe pokračovať vstupovanie do záhadných zákutí vedomia a podvedomia, do akýchsi vnútorných vesmírov, prostredníctvom osobitých obrazových vizualizácií.

(Eva Kapsová)

Anna Krivanská

19. 3. 1985 , Rožňava

2000-2004 : Gymnázium v Dobšinej

2005-2008 : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied

Študijný odbor: Dejepis- Výtvarná edukácia, Bc.

2008-2010 : Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta

Študijný odbor: Výtvarná edukácia, Mgr.

2010-2012 : Akadémia umení, Banská Bystrica, Fakulta výtvarných umení

Študijný odbor: Voľné výtvarné umenie, Katedra maľby, Ateliér kresby, MgrA

2014 – : Akadémia umení, Banská Bystrica, Fakulta výtvarných umení

Študijný odbor: Voľné výtvarné umenie, Katedra maľby, denné doktorandské štúdium