Eva Moflárová: Komnaty.

Eva Moflárová: Komnaty.
27. novembra 2022 Stefan Balazs
Milí návštevníci a návštevníčky galérie,
Mesto Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote sú nútení zrušiť návštevné hodiny Mestskej galérie Rimavská Sobota od 9.00 – 17.00 hod. z dôvodu energetických opatrení.
Výstavu je možné navštíviť po dohode v čase otváracích hodín, prípadne s možnosťou dohody návštevy na iný čas.
 
Vašu návštevu ohláste vopred na jeden z uvedených kontaktov:
alebo na tel. číslo MsKS: 047 56 21 550
 
Vstupné: Dospelí: 2€, Deti, žiaci a dôchodcovia: 0,50€.
Hlavné námestie 5
 
Výstavu Eva Moflárová Komnaty viete navštíviť v dňoch:
27. 12., 28. 12. a 29. 12. 2022 –
a po novom roku 3. 1., 4. 1. alebo 5. 1. 2023.
 
Výstava potrvá do konca februára 2023.
 
Ďakujeme vám za pochopenie a vašu návštevu.
——————————————————————————————————————————————————————————-
Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová.

Témou samostatnej výstavy sú ľudské vzťahy v rodine umelkyne, cez ktoré skúma svoj vlastný život v rôznych štádiách, vzťahoch a rolách, najmä ako dievčaťa, dcéry, vnučky, dospelej ženy a matky, umelkyne, ktoré sa v týchto vzťahoch utvárajú a formujú.

Tieto mikro-témy autorka prináša vo formáte vizuálnej a myšlienkovej skladačky, keď skladanie je tvorivou metódou, ale aj spôsobom, akým autorka vytvára komunikačnú väzbu s divákmi.

Eva Moflárová  (1981, Liptovský Mikuláš) vytvára priestorové objekty-maľby, kde používa aj priestorovo variabilný alebo haptický princíp sochy-skladačky, organické-biologické-psychologické obsahy a ich väzby na materialitu diela, buď z non-artového materiálu alebo nájdeného či prisvojeného bežného predmetu.

Zaujíma sa o vzťahy medzi opozitami ako napr. mäkké-tvrdé, biele-čierne (prípadne na svojich papierových kompozíciách vytvára konštelácie s inými farebnými vzťahmi bielej s ružovou či modrou), plné-prázdne, žena-muž-dieťa, ale aj o jej osobné blízke väzby so starými rodičmi, ktoré sú sprítomnené ako jej spomienky, zachované a zastúpené ako časti nábytkov a zariadenia ich bytu, izby, v ktorej trávili spoločný čas.

Téma výstavy odkazuje na intímny osobný priestor umelkyne, na izbu, ktorá je pre ňu špecifickou miestnosťou, stopou jej rodinných príslušníkov, starého otca a starej mamy, ktorých prítomnosť je symbolicky zastúpená časťami nábytkov z ich bytu. Eva z nich vytvára inštaláciu z fragmentov týchto kusov, ktoré v priestore galérie tvoria symbolické metafory života rodiny.

Rozsahom menšia výstava pre MG RS nasleduje po pomerne rozsiahlej až súbornej prezentácii diela umelkyne vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (kurátor Richard Gregor), sprevádzanej monografickým katalógom s esejami autorov (Miroslav Kleban, Emociálna geometria, Peter Markovič, Baby Icon, 2020). Tvorbu Evy Moflárovej môžeme vnímať cez teoretické konštrukcie spomenutých autorov, napr. cez termín R. Gregora „monumentálna krehkosť“. Zámerom tejto výstavy je však pozrieť sa na jej myslenie v kontexte umenia ženských autoriek skúmaním povahy práce E. Moflárovej, sledovaním technologických, materiálových a morfologických významov. Sledujeme aj konexie s abstraktným a minimalistickým umením a sochárstvom v zmysle anachronických analogických väzieb, pretože sa jedná už o generačne inú autorku, ako sú napr. napríklad Eva Hesse, Eva Kmentová, či Maria Bartuszová. Na tieto tendencie E. Moflárová reaguje bezprostredne postmodernými prístupmi.

„Realizovanie objektových skladačiek mi umožnilo reflektovať zmenu sebaponímania. Telo a vnímanie už nereprezentuje do seba uzavretý objekt, ako napr. plastika „Sediaci kríž“, ale variabilné situácie, ktoré vytvárajú objekty z modulov, s možnosťou ich namnoženia, inej inštalácie… Tieto nemajú až tak pevne vymedzené hranice… Poukazuje to na osobnosť, kde hranice ega – jeho obranných mechanizmov – nie sú až také pevné a kde existuje život v prepojenosti s inými… Sebaponímanie sa v tomto zmysle utvára v ochote prijímať a reagovať na prítomnosť, ktorá je nevymedzená – črtá sa určitý uhol – ktorý je len náznakom kompletnosti… Materstvo a život s deťmi učí prijať realitu zmien, nemožnosť kontroly nad každým bodom v časopriestore, tomu že trápnosť, zdanlivá nepatričnosť a zraniteľnosť sú normálnou súčasťou života… V skladačkových figurálnych objektoch s motívom Matky a dieťaťa som pre toto našla pre mňa uspokojivú metaforu…“ Eva Moflárová, 2020