kurátorka: Gabriela Garlatyová

autorská výstava

9. 9. 2013 – 31.10. 2013

Prvá samostatná výstava Štefana Šoltisa predstavuje jeho inštalácie. Šoltis je absolventom sochárskeho ateliéru prof. Juraja Bartusza na KVUaI TU v Košiciach (2007 – 2013). Jeho inštalácie sú výsledkom akcií, v ktorých používa rôzne objekty. Sochárske objekty – posteľ, skriňa, vodovodné rúrky a pod. spája s kresliarsko-maliarskym experimentom akčnej maľby. Posteľ je konštruovaným objektom – vankúš, perina sú vyrezané z dreva, na nohách postele sú pripevnené priemyselné kolieska s nádobami s naplnenými čiernou farbou, ktorá pri pohybe steká na podlahu a na plátno rozložené na zemi. Autor pomocou objektu vytvára voľné záznamy: hustými čiarami, fŕkancami, odtlačkami, stopami v smere jeho pohybu.

„Pokúšam sa vytvárať obrazy, ale nie klasickou technikou – maľovaním štetcom na plátno v napnutom ráme na stojane, ale na podklad voľne položený na zemi, ktorý sa stáva zároveň mojím javiskom, miestom činu. Štetcom sa pre mňa stáva objekt, ktorý si zvolím pre vytvorenie môjho diela. Buď je to predmet z bežného života, ktorý si pre môj účel prispôsobím, pretvorím do želanej podoby, alebo si predmet vytvorím. V niektorých prácach sa ja sám stávam vlastným štetcom. Ako napríklad v maľbách, kde som si vytvoril z hrubej vrstvy farby klzký podklad, na ktorý som vstupoval a šmykom som prerážal rôzne geometrické tvary.“ (Š. Šoltis)

Štefan Šoltis používa na maľbu rôzne predmety ako napr. kuchynský nôž, barlu, brnkátko, pracovné nástroje používané pri stavebných prácach, písací stroj, ako aj kusy nábytku, šijací stroj, stoličku, stôl, skriňu. V maľbách, kde sa maliarskym nástrojom stáva skriňa používa pohyb otáčania objektu skrine, ktorá má primontované kolieska, objekt tiež odtláča na plátno, tak že skriňu ním obalí – 3D objekt prenáša do 2D roviny.

„Keď som prvý krát použil skriňu, chcel som využiť každú možnosť, ktorú by mi mohla skriňa ako predmet na maľovanie a tvorenie poskytnúť, preto som skúšal a vymýšľal rôzne procesy a formy maľby. Začal som využívať hrany tak, že som ich položil proti gravitácii a len som o ne obtrel farbu a kvapka z nej si sama kreslila svojim voľným sklzom po hrane. Tak vznikla geometricky úplne presná linka, ktorá obkreslila kontúry skrine a ešte pokiaľ bola farba mokrá som ju obtlačil na plátno. Vznikli cielené, riadené, náhodou pravouhlé stekance. V procese tvorby som pokračoval tak, že som vyliezol na hornú časť skrine a prudko som hádzal farby o boky skrine a tie som následne postupne tiež obtláčal na plátno. Postupne som si prezrel a preskúmal vnútorný priestor, kde som zámerne poškodil časti materiálu a vytvoril som tak „škáry“ medzi jednotlivými navzájom sa dotýkajúcimi plochami. Takto mierne upravenú skriňu som položil na plátno a celou silou som hádzal farbu cez škáry. Vznikli tak škvrny, ktoré som kompozične umiestňoval do podoby obrovského obdĺžnika. Skriňu ako maliarsky nástroj, ale aj ako objekt som sa snažil využiť v maximálnej možnej miere.“ (Š. Šoltis)

„Objekt používam ako časovú os, kde sa z detstva vynárajú prvé spomienky na moje okolie. Chaos sa stáva usporiadanou dráhou pohybu. Rozloženie a zloženie objektu je detskou hrou, ktorá so všetkými atribútmi skúmania a hľadania mení svoj vnútorný obsah.“ (Š. Šoltis)

Preliezačka, ktorú skonštruoval z vodovodného potrubia a jeho príslušenstva s pripevnenými kolieskami bola ďalším nástrojom akcie. Prostredníctvom pohybu koliesok vytvoril grafickú stopu, ktorej celistvosť narušil prerezaním, prevŕtaním a privarením rôznych geometrických základných tvarov (kruhy, čiary a valčeky), na ktoré z rúrok vytekali farby. Tok farby bol ovládateľný kohútikmi. Preliezačka odkazuje na úžitkovú funkciu, ale najmä na prostriedok detskej hry. Maľba sa stáva hrou, napodobňuje ju, využíva fyzikálne a materiálne možnosti konštrukcie preliezačky, ktorá zároveň zastupuje konštrukčnú rovinu maľby. Z preliezačky sa postupne vypúšťali všetky farby, pričom pohyb bol daný náhodným okamihom. Niektoré časti preliezačky slúžili aj ako šablóny a kružidlo na vytvorenie geometrických tvarov – náhodných a zámerných.

(Gabriela Garlatyová)

Štefan Šoltis

1982, Prešov

1997-2000, Stredné odborné učilište stavebné v Prešove

2000-2003, Združená stredná umelecká škola v Prešove

2003-2005, Súkromná odborná škola ELBA v Prešove

2007-2013, Technická univerzita v Košiciach, Fakulta umení