Výstava Stopy záhonov, prekročené polia je momentom, príbytkom či lokalitou, ktoré prehovárajú o vzťahoch
hybridných foriem archívov, artefaktov a diel, ako prepisov histórie alebo reflexií či odtlačkov fragmentovanej
súčasnosti. Michel Foucault vo svojej eseji Of Other Spaces popisuje okrem širšej definície vonkajších priestorov,
heterotopie, ako špecifické miesta – nemiesta, ktoré nemusia byť konkrétne, prepájajú viaceré časové roviny
alebo prostredia a deje, môžu byť únikom aj abstraktom zmesi systémov. Tieto strety, vrstvenia alebo hry s
časovosťou sa prepisujú do práce a myslenia Michaely Šuranskej a ich odkazy prerástli aj ekosystém – krajinu
výstavy.
Prostredníctvom expandovaného média maľby a princípov archeologického výskumu tu pridaním svojho
umeleckého prístupu autorka komunikuje príbehy miest a lokalít (napr. obec Tlmače, ostrov Sardínia), ktoré sú
uchovávané v nánosoch každodenného pôsobenia činnosti antropocénu (kapitalocénu). Zásahy do pôvodného
naratívu krajiny, ktoré menia jej charakter (antropológia krajiny), stopy činnosti človeka, ako aj spomienky
samotnej prírodnej zložky (agency) autorka zhromažďuje a uvádza do nových, históriou nezaťažených
juxtapozícií v kontexte inštitúcie – múzea. Pamäť krajiny alebo sociálne produkovaných a tvarovaných priestorov
(archetyp príbytku) či rituálov, sa postupne odkrývajú vo vrstvách mikrosvetov – individuálnych heterotopií,
formovaných subjektívnym vzťahom k skúmaným entitám – miestam, príbehom, spomienkam, hmote.
Plocha obrazov je rozvádzaná kolážou diferentných časových aj formálnych a významových vrstiev, ktoré sú
ďalej transformované vo fyzických objektoch na hranici umeleckých diel a archeo artefaktov. Vrstvením,
dekonštruovaním a transkripciou autorka prehodnocuje charakter času a priestoru, sekvenčnosť videnia alebo
zmyslové vnímanie materiálov a participatívnych aktivít. Jednotlivé miestnosti výstavy prepájajú viac mediálne
projekty Even Clay is Warm (2024–2025) a Landmarks (2023), ako svety Michaely Šuranskej, výsledky terénneho
výskumu aj performatívnych situácií. Možno ich čítať ako prepisy príbehov a pohybov tiel, archeológie pamäte
a lokalít, aj pripomienky momentov, ktoré sa nám často strácajú v agresívnych a neustále sa zrýchľujúcich
mechanizmoch súčasnosti.
Michaela Šuranská absolvovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 ukončila bakalárske
štúdium na Katedre maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. (Otvorený ateliér maľby) a následne
v roku 2018 magisterské štúdium, v ateliéri STARTUP pod vedením doc. Jána Triašku, ArtD. Následne tu
pokračovala v doktorandskom štúdiu (školiteľ doc. Mgr. art. Ján Triaška, ArtD.), ktoré úspešne ukončila v roku
2023. Jej dizertačná práca s názvom Diverzita foriem maľovaného obrazu bola prezentovaná vo forme výstavy
Of Other Traces v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (2023). Autorka získala druhé miesto v súťaži Maľba
roka nadácie VÚB Banky (2023) a kontinuálne participuje v kolektívnych aj individuálnych výstavách. Medzi jej
posledné výstavné projekty patrili napríklad Tektoniká v EQO – priestor interaktívnej kultúry(2023), skupinová
výstava Nature (at) work – Príroda pri práci v Krajskej galérii v Prešove (2024) alebo projekt Of Previous and Next
Spaces v Nástupišti 1-12 v Topoľčanoch (2021 – 2022). Je spoluzakladateľkou Rozkvet Gallery v Banskej
Bystrici, kde pôsobí aj ako kurátorka. Spolupracuje tiež so Schemnitz gallery v Banskej Štiavnici. Jej autorská
tvorba predstavuje rozšírené pole média maľby, kombinuje tradičné maliarske techniky s terénnym výskumom
a dekonštrukciou plochy obrazu. Jej analytický spôsob práce často prenáša prírodné prostredie do plochy a tvaru
umeleckého diela, pričom sa inšpiruje disciplínami ako archeológia či antropológia, ktoré transformuje princípmi
subjektívneho umeleckého výskumu.
/////
Michaela Šuranská
Stopy záhonov, prekročené polia
Kurátorka: Viktória Pardovičová
8. 3. – 30. 4. 2025
Vernisáž: 7. 3. 2025, 17:00 hod
Mestská galéria Rimavská Sobota
Projekt formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.