Kati Madarász Decsi. Zemobrazy…

17. augusta 2021 Stefan Balazs

Kati Madarász Decsi

Zemobrazy…

Vernisáž výstavy v piatok 16. júla o 17.00 hod.

kurátorka výstavy: Martina Bábinová

grafický dizajn pozvánok: Nicol Hochholczerová

trvanie výstavy: do 18. augusta 2021

otvorené: utorok – sobota: 9.00 – 13.00 hod. (do 9. 8. 2021)

Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota

Návštevu výstavy si môžete vopred objednať na e-mailovej adrese: mestska.galeria.rs@gmail.com, zanechaním odkazu na tel.: 047 5624351

info: www.mgrs.sk.

Kati M. Decsi / Zemobrazy…

Mgr. art. Kati Madarász Decsi (*1982) v roku 2008 ukončila štúdium na Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby u prof. Rudolfa Sikoru. V súčasnosti sa vo svojej tvorbe venuje najmä experimentálnej maľbe s využitím prírodných pigmentov, tvorbe epoxidových objektov a site-specific inštaláciám. Vystavovala na samostatných aj kolektívnych výstavách v Nových Zámkoch, Košiciach, Trnave, Stupave, Topoľčanoch a Bratislave. V rokoch 2014 a 2016 bola nominovaná v súťaži Maľba Nadácie VÚB. V roku 20019 sa stala víťazkou Ceny Nadácie Novum.

Plynutie času, téma ľudského bytia, každodennosti a pominuteľnosti, symbolika, minimalizmus, sústredenie sa na konkrétny objekt záujmu a fascinácia prírodnými maliarskymi farbivami, sú prvky charakteristické pre výtvarný program Kati Decsi. Na výstave v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote je predstavený výber z jej aktuálnej tvorby i niekoľko starších prác z cyklov: Zemobrazy (od roku 2015) a Transparentné kusy (od roku 2011). Oba sú zatiaľ otvorené, autorka na nich paralelne naďalej pracuje.

V naturálno-poetických experimentálnych maľbách zo série Zemobrazy, rozvíja svoj záujem o netradičné maliarske prostriedky, skúma a overuje hranice zvolených materiálov, podkladov a tvorivých postupov. Myšlienka využiť blato ako umelecký materiál vznikla už v roku 2015, avšak pôvodná idea stvárniť figúry neznámych ľudí, ktorí by existovali sami o sebe, zbavení akejkoľvek naratívnosti (Padajúci, 2016), sa postupne transformovala a posunula smerom k osobnejším východiskám. Aktuálne čerpá Kati námety hlavne z rodinného života – v dielach sa objavujú konkrétny členovia rodiny, predovšetkým jej deti. Inšpiráciu nachádza v spomienkach na spoločné zážitky, každodenné bežné chvíle a v momentkách zachytených na fotografiách. Postavy jej najbližších „vytrháva“ z osobnej pamäti a pôvodného kontextu, zobrazuje ich osamotene v podobe siluet ľudských figúr. Nie sú zasadené do prostredia, existujú iba ako autonómne reminiscencie minulosti (Čupiaca, 2019; Vznášajúca sa na vode, 2019; Anna so zajacmi, 2020). Okrem figurálnych námetov sa v jej dielach objavujú aj atribúty, symbolicky odkazujúce na kolobeh života: zajac, lopta, ruky, konár či kruh.

Maliarskym prostriedkom sa stala zmes vody, spojovacej látky (duvilax alebo glej) a čiernej zeme pochádzajúcej z konkrétnych miest súvisiacich so životom autorky – záhrada starých rodičov, predzáhradka svojho domu. Pôda ako základná zložka zeme ju fascinuje, nepozerá sa však na ňu v environmentálnom zmysle, skôr sa vo svojich úvahách uberá smerom k plynutiu a nezastaviteľnému toku času, zosobňuje si ju so životom samotným. Ten z nej vyviera a v nej aj končí. Pôda je základom ľudského bytia, pretože v nej je všetko. Pri tvorbe využíva niekoľko typov podkladov od miniatúry až po veľké formáty – plátno, netkaná textília, rozličné druhy papiera. Technika maľby a spôsoby nanášania blata sú však rôznorodé. V závislosti od jeho konzistencie a vybraného podkladu dosahuje odlišné účinky. Vznikajú zrnité štruktúry, ale aj hladké klzké plochy, ktoré kontrastujú s vyblednutými miestami, miznúcimi do stratena. V niektorých prípadoch leje farbu priamo na podklad, inokedy zase blato vtiera, napríklad do textílie. Liatie podnecuje potrebu rýchlej improvizácie a výsledkom je vždy aj určitý prvok náhody. Štetec využíva hlavne pri menších formátoch na jemné úpravy či regulovanie smeru toku blatovej zmesi. Niektoré diela zámerne nefixuje lepidlom. Blato ako nestály maliarsky prostriedok na podklade zaschne a postupom času opadáva a olupuje sa. Spadnuté časti sa stávajú súčasťou diela, ako v sérii skíc umiestnených do priesvitných krabičiek z plexiskla (Zajace; Veľký konár; Lopta, 2021).

Výstava plynule pokračuje „staro-novou“ sériou Transparentné kusy, ktorá predstavuje maľby šťavou z červenej kapusty na baliaci papier. Témou „kapustových malieb“ sú banálne úžitkové objekty ako krhla na polievanie či rozprašovač, zobrazené z rôznych uhlov pohľadu v podobe siluet. Výsledkom sú jemné, krehké diela na rozličných formátoch papiera, ktorých námet vplyvom času postupne bledne. V rámci cyklu Transparentné kusy sa Kati v poslednej dobe venuje aj tvorbe epoxidových objektov – minimalistické maľby fixuje v epoxide.

Martina Bábinová

Pád, maľba na plátne, 2016

Samostatné výstavy:

2012 Pokiaľ sme, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

2014 Pokiaľ sme, Východoslovenská galéria v Košiciach

2015 Pokiaľ sme, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

2017 Transparentné kusy, Kaplnka sv. Kríža v Nových Zámkoch

2017 Transparentné kusy, Synagóga – Centrum súčasného umenia v Trnave

2017 Transparentné kusy, Synagóga v Stupave

2019 Transparentné kusy, Nástupište 1-12 v Topoľčanoch

2019 Zemobrazy, Atom Gallery v Bratislave

2020 Transparentné kusy, Galéria Výklad v Trnave