Patrícia Koyšová Titan White #3, 2017, ø110 cm, akryl na plátne, O-149
Patrícia Koyšová Titan White #4, 2017, ø110 cm, akryl na plátne, O-150
Patrícia Koyšová, Planet#5, 2017, ø50 cm, akryl na plátne, O-148
Patrícia Koyšová Focus #4, 2017, ø90 cm, akryl na plátne, O-151

Patrícia Koyšová
Narodená 31. 1. 1985 v Nových Zámkoch.
2011 – 2016 – doktorandské štúdium v oblasti voľné umenie u prof. Ivana Csudaia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Od 2005 – 2011 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Katedra maľby a iných médií, v “Štvrtom ateliéri“ pod vedením prof. Ivana Csudaia.
2004 – 2005 Univerzita Mateja Bella v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied, Katedra výtvarnej tvorby.
2000 – 2004 Stredná umelecká škola v Trenčíne, odbor navrhovanie a modelovanie odevov.

„Do dnešného diskurzu, ovplyvneného virtualitou a hyperrýchlosťou, chcem svojou maľbou vniesť kus autentického zážitku a imaginácie. Vo veku virtuálnosti, mediálnej únavy a vizuálneho presýtenia sa stáva dôležitým to, čo si nárokuje na vlastný priestor a čas. V mojom programe abstraktnej maľby chcem divákovi priniesť moment zastavenia sa a podporiť tak jeho vlastnú imagináciu.“ (P.K.)

„Morfologická štruktúra jej malieb je pohyblivá, prelievajúca sa, núti hľadať fókusy, no tie sa nenachádzajú ani na okrajoch rond. Kruhové obrazy sú aj preto usporiadané intuitívnym aranžovaním kompozícií.

Autorkina procesuálna abstrakcia je zážitkovou maľbou, ktorá pomocou primárnej ale intenzívnej farebnosti a tvarov, vznikajúcich počas experimentálneho technologického postupu – maľba vzduchom prostredníctvom vzduchového kompresora a ofukovacej pištole, stierkou alebo aj maľbou cez drôtenú sieť-pletivo – sprostredkúva dynamické prežívanie maľby ako spontánneho tvorivého procesu.

Je zároveň maľbou, ktorá sprostredkúva osobný svet autorky. Nerozpráva síce mikro- príbehy z intímneho života maliarky, netematizuje a nekomentuje spoločenské či politické udalosti, no vo veľkej miere je modelovaná odtláčaním jej videnia a prežívania. Jej metóda „maľby pre maľbu“ je aktivovaná z pozície autorky-ženy, ktorá mapuje, sníma, pozoruje okolitý svet a hrá sa s jeho formami. Táto hra je spôsobom, ako ich prostredníctvom vypovedať o svete, v ktorom žije.

Patrícia Koyšová vychádza z tvarov životného priestoru, vesmíru, bunky, embrya či iných organických štruktúr a jednotiek, ktoré následne radí do sérií kruhových obrazov. Nutkanie tvoriť ich v sériách je pokusom hľadať ohniská, miesta, ktoré vyjavia maľbu a umožnia vidieť hlbšie do vnútra tvorivého procesu skúmavým odkrývaním jej vrstiev. Koncept fókusu je o videní, o schopnosti hľadať skryté, nejasné, neviditeľné. Ale aj o pasii z pozerania sa, ktorá je divákovi odmenou za nájdenie ohniska, ktoré sa nachádza niekde v ňom.“ (G.G.)