Dávid Koronczi, Kde bolo, tam bolo / Egyszer volt, hol nem volt

Dávid Koronczi, Kde bolo, tam bolo / Egyszer volt, hol nem volt
30. októbra 2015 matus

kurátor výstavy: Juraj Gábor

autorská výstava

  1. 10. – 4. 12. 2015

 

Výstava Dávida Koroncziho v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote predstavila zdanlivo detsky nevinné zahĺbenie sa do kníh, ktoré hovoria dvoma jazykmi o našej často mýtizovanej a nevyhnutne zjednodušovanej až romantizovanej spoločnej minulosti, ktorú si dokážeme jednostranne brať za príklad túžob našej súčasnosti.

Inštalácia diel cez viaceré umelecké stratégie a výtvarné médiá ako je fotografia, video, murálna inštalácia a text predstavia autorovu i našu stále diskutabilnú pôvodnosť ,,slovenskosť“ a ,,maďarskosť“. Dávid Koronczi sa najprv rozhodol spoznať svoju identitu, skrz „orálnu knižnicu príbehov“, názorov svojich rodinných príslušníkov, ako podklad pre pochopenie vnímania vlastnej pocitovej príslušnosti. Neskôr ich v tvorivom procese prípravy výstavy konfrontuje s napísanou, publikovanou históriou. Na to, aby ste mohli výstavu čítať spolu s jej zostavovateľmi, je potrebné poznať v prvom rade jazyk. Založená je totiž prevažne na výpiskoch z umelcovej dočasnej knižnice, ktorú sa v priebehu rokov pokúša stále viac a viac „nestranne“ dvojjazyčne čítať. Napriek snahe objektivizovať identitu prečítanými historicko-vedeckými knihami, z nich subjektívne vyberá , vypisuje fragmenty, aby podnietil návštevníkov k autoreflexii uvažovania o zmysle genézy pôvodu, o hodnovernosti zdrojov i pisateľoch historických faktov. Koroncziho metóda „úprimného dvojstranného hľadania“, či „bádania“ by mohla byť iniciačným návodom aj pre nás ostatných, ako sa pýtať na miesto vzniku našej individuálnosti či povahy.

Jednotlivé časti nášho ja, ale nemusia byť delené nepriechodnou hranicou, práve naopak, nekonečne sa môžu preskupovať, premiešavať, až sa stane ich pôvod nevypátrateľný a my sa vtedy môžeme otvoriť zmysluplnej aktuálnosti. To by sme, ale museli v sebe otvoriť schopnosť pozrieť sa na náš pôvod z rozprávkového nadhľadu.

(Juraj Gábor)

 

„Základným formálnym stavebným prvkom tejto práce by mali byť zelené a modré zvýrazňovacie

lístočky, ktorými si pri čítaní historiografických, ale aj umenovedných a beletristických

kníh v slovenskom i maďarskom jazyku vyznačujem dejinné udalosti, ktoré nazývam

„maličkosťami ktoré ovplyvnili náš vzťah“. Samozrejme všetky knihy sa úzko dotýkajú témy

nášho spoločného vývinu, a riešia dejinné súvislosti našich dnešných vzťahov. Tieto lístočky

znázorňujú prevažne pre jednu stranu negatívne zážitky a ja by som po ich nahromadení

(teda po prečítaní všetkých na začiatku stanovených literatúr) chcel použiť na zmierovacie

gesto a pracovať s ich originálmi. Presnú podobu tohoto gesta ešte tvorím, hľadám racionálne podnety, ale nechávam sa ovplyvňovať aj diskusiou s maďarskou menšinou, slovenskou väčšinou i maďarským obyvateľstvom v Maďarsku. Táto práca je tým na čom dnes pracujem a verím, že jej výsledkom bude mierumilovný a chápavý pohľad na obe strany s jasným názorom.

Slovenská republika, relatívne mladý štát, ktorého vznik datujeme rokom 1993, ale ktorého vytváranie siaha minimálne do konca 19. storočia, kedy celú Európu zasiahli vlny národného uvedomenia, ako taký pozitívny mor. Hlboko v histórii siaha „slovenskosť“ zhruba do 9. storočia, kedy boli Slovania (samozrejme ešte nie Slováci) dôležitými obyvateľmi strednej Európy a sformovali si vlastný štátny útvar, Veľkomoravskú Ríšu. Príchodom starých Maďarov, ktorí sa po kočovnom spôsobe života usádzajú na rovnakom území, začína dlhý príbeh slovansko (v našom prípade slovensko) – maďarských vzťahov. Niekde od polovice 10. storočia totiž rozpadom Veľkomoravskej Ríše a vznikom Uhorska začína naše, viac ako tisícročné, spoločné nažívanie. Iste, nebolo vždy bezproblémové a sú veci, ktoré môžu dnešných Slovákov i Maďarov, ale aj ostatné národy bývalého Uhorska „štvať“ – došlo totiž k viacerým krivdám, ale dôležité je aj to, čo všetko sme sa od seba naučili. Posledným štátnym útvarom, ktorý nás formálne spájal, bola Rakúsko-Uhorská monarchia (1867-1918), ktorá sa ale po 1. svetovej vojne Trianonskou zmluvou delí na stav, veľmi podobný tomu dnešnému. Slovensko si od tej doby prešlo Československou republikou, fašistickým Slovenským štátom za čias 2. svetovej vojny, napokon sa opäť stalo súčasťou socialistického Československa, aby sa nakoniec roku 1993 osamostatnilo a dodnes tak tvorí na mape Európy vlastný útvar. S Maďarskom samozrejme stále hraničíme a na spoločnú minulosť, okrem iného, upozorňuje aj fakt, že maďarská populácia Slovenska tvorí zhruba 8,5% celkového počtu obyvateľov. To, že sa v radoch Maďarov aj Slovákov ozývajú nacionalistické hlasy, podobne ako v celej globálnej politike a spoločnosti, je alarmujúce. Miešanie národností, etník, náboženstiev je totiž z určitého „spoločensko-evolučného“ pohľadu veľmi prirodzeným procesom, tento fakt sa snažím zvýrazniť a tým spochybniť národnosť ako koncept.

PS: Táto práca sa nesnaží historicky analyzovať vzťah Slovákov a Maďarov, je len akýmsi uvažovaním nad nacionalizmom, v tomto prípade časti maďarského obyvateľstva na Slovensku. Chcela by nastoliť diskusiu na túto tému, v žiadnom prípade však nič nezovšeobecňuje, nikoho neodsudzuje.“

(Dávid Koronczi)

 

Dávid Koronczi

1990, Banská Bystrica

Štúdium:

2011—2015, Insitut tvůrčí fotografie – Slezská univerzita v Opavě, Opava.

2015—2017, Katedra Intermédií, Ateliér IN, pod vedením Ilony Németh, Vysoká škola výtvarných umení

Skupinové výstavy, výber:

2013 Deriváty (Derivates), Novohradskágalériav Lučenci

2013 Česrtvá vejce (Fresh Eggs), Industra, Brno, kurátori Jakub Konvica a Michal Trávníček

2014 OFF Festival, Pisztoryho palác, Bratislava, kurátorka Lea Lovišková

2016 Kancelária súčasného umenia IN, Pohoda Festival, Trenčín

2016 Der Spiegel der Anderen / Mirror of Alterity, Kunstpunkt – Berlin, kurátor Juraj Čarný

 

Autorské výstavy:

2015 Kde bolo tam bolo / Egyszer volt hol nem volt, Mestská galéria Rimavská Sobot, kurátor Juraj Gabor

2015 OFF Festival, Pisztoryho palác, Bratislava, kurátorka Lea Lovišková

 

Aktivity:

2010 – 2015 Kurátor, Riaditeľ – Priestor, platforma súčasného umenia, Lučenec

2008 – Spoluorganizátor multižánrového festivalu MEDZIHMLA, Lučenec

2013 – Umelecký riaditeľ a grafický dizajnér, Pinchof

Žije a pracuje v Bratislave.