Bienále maľby IV

Bienále maľby IV
22. novembra 2013 matus

Rozdiely, ktoré spájajú

Vystavujúci autori: Erik Binder, Michal Černušák, Lucia Dovičáková, Barbora Kožíková – Lichá, Barbara Lamoot, Juliana Mrvová, Roland Neupauer, Ivan Slovenčák, Erik Šille, Štefan Šoltis

kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

spoločná výstava

  1. 11. 2013 – 15. 2. 2014

 

Štvrté pokračovanie výstavy Bienále maľby IV.? prezentovalo súčasnú maľbu mladšej generácie maliarov a maliarok.

Po prvom Bienále maľby? Osobitosť – rukopis – originalita nasledovalo Bienále venujúce sa výskumu jazyka geometrie pod názvom Vzor/Geometria/Šifra/Sieť. Bienále maľby III.? bolo zamerané na umenie 80. rokov vo vybratých modeloch: solitér / okruh – okraj / skupina, expresivita a koncept v slovenskej maľbe 80. rokov.

Výstava BN IV.? bola zameraná na súčasnú maľbu mladšej generácie umelkýň a umelcov, začínajúcich v nultých rokoch. Podnázov výstavy Rozdiely, ktoré spájajú naznačuje na výber, ktorý nie je založený len na autorských príbuznostiach, tematických podobnostiach, prípadne skupinách a okruhoch umelcov. Otáznik v názve Bienále sa nepýta len na opodstatnenosť, či budúcnosť takéhoto typu výstavy v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote (najmä z hľadiska finančných možností pokračovania bienále). Je prítomný ako znamienko snahy pomenovať nové podoby maľby, alebo naopak pozrieť sa na známe skutočnosti z iného pohľadu.

Na výstave sa stretli maľby umelcov a umelkýň, ktorí majú rôzne miesta pôsobísk: Bratislava (Binder, Černušák, Šille, Kožíková – Lichá, Lamoot, Mrvová), Košice (Dovičáková), Prešov (Šoltis), Banská Štiavnica (Slovenčák), Krásnohorské Podhradie (Neupauer), rôzne miesta ich pôvodu – „rodísk“: Bratislava, Košice, Rožňava, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Košice, Prešov, ale aj miest štúdií: VŠVU Bratislava, AU Banská Bystrica, KVT a I TU Košice. Vplývajú tieto faktory na ich tvorbu a na recepciu ich tvorby v kontexte slovenského umenia? Zaujímavé pnutia prináša spojenie etablovaných a renomovaných autorov s umelcami, ktorí sú menej známymi solitérmi tvoriacimi mimo centier, o ktorých sa dá povedať, že žijú v istej izolácii. Za týmito skutočnosťami sú aj jednotlivé dôvody pre umelecké tvorenie, ktoré tiež ovplyvňujú spôsoby výstavnej a komerčnej produkcie, ale aj užívania technických a jazykových prostriedkov maľby.

Maľby 6 maliarov a 4 maliarok sú vybratou vzorkou, ktorá nám umožňuje klásť si otázky o životných podmienkach, skutočnostiach a názorových odlišnostiach, ktoré stoja za finálnou podobou vystaveného diela.

 

Erik Binder a Štefan Šoltis zastupujú dve rozdielne pozície. Binder ako etablovaný autor, jeden z najznámejších slovenských umelcov doma a v zahraničí a Šoltis, čerstvý absolvent košickej KVU a I TU žijúci v Prešove, z pohľadu z bratislavského centra, pôsobiaci na okraji diania. Zároveň sa obaja dotýkajú podobných tém a používajú podobné vyjadrovacie prostriedky ako je inštalácia, procesuálna maľba, ready-made, v konceptoch: umenie – hra, irónia – kritika.

Iný, autorsky a názorovo vyhranený prístup zastupujú maliari a maliarka, ktorí vyšli z bratislavskej školy z ateliéru prof. Ivana Csudaia, ktorí aj pôsobia v tomto prostredí: Michal Černušák, Juliana Mrvová a Erik Šille. Maliarska vizualita ich diel je zároveň akousi značkou súčasnosti, v prípade Erika Šilleho aj prejavom vyžarujúceho „štýlu“, najmä jeho perfekcionistickej maľby s hladkým rukopisom a autorsky kódovanými príbehmi. Jedná sa o výrazných, známych, oceňovaných a úspešných umelcov. Michal Černušák si vytvoril vlastný, až atraktívny obrazový priestor maľby. Juliana Mrvová prináša osobitú a odvážnu maliarsku citlivosť pre zobrazenie svojho intelektuálneho videnia.

Osobné, a teda ženské príbehy, ktoré sa dotýkajú rodových stereotypov: postavenie v spoločnosti, žena – umelkyňa, umelkyňa – matka najmä ironicky a poeticky tematizuje vo svojej figurálne popisnej a až ne-maliarskej maľbe (nezaujímajúcej sa o proces a analýzu prostriedkov maľby) Lucia Dovičáková. Spôsob figurálne popisnej a dekoratívnej maľby a aj aktuálne témy urobili z autorky jednu z najznámejších maliarok generácie, pochádzajúcej z košickej školy.

Naopak maľbou, ktorá nemá cieľ byť atraktívnou a spoločensky aktuálnou, ale je skôr špekulatívnou analýzou maľby a niekedy aj jej spochybnením je tvorba Barbary Lamoot. Podobne je zameraný Roland Neupaurer, ktorý tvorí v skutočnej izolácii, ktorú spôsobujú najmä jeho zdravotné problémy. Neupauer je osobitým maliarom, takým, ktorý zápasí s maľbou, používajúci maľbu, jej prostriedky (farby, témy) ako terapeutickú metódu, kde výsledok závisí od tvorivej nálady, energie, ale aj zdravotného stavu umelca. Až introvertné príbehy a intímne témy tvorila Barbora Kožíková – Lichá. V čase, keď bola na výstavu pozvaná už dlhšie zápasila s vážnou chorobou. Jej diela priniesli krehké zápisy, ktoré vychádzali z fenoménu času, tematizujúc odchádzanie, dočasnosť, pamäť. Obaja autori nám pripomenuli reálne životné situácie, ktorá až fatálne ovplyvňujú ich tvorbu a zároveň priniesli výstave poukaz na iné aspekty vnímania diela, dodávajúce vizuálnej percepcii rozmer ľudského života, času, fyzickej prítomnosti a aj jeho odchodu.

Ako Neupauer osobite prehodnocuje jazyk abstraktnej maľby, tak Ivan Slovenčák pristupuje k figurálnej maľbe, ktorú používa pre vyjadrenie svojich osobito zafarbených a videných tém, kde zobrazuje svet ľudí byrokratov, ľudí ako figúriek „igračikov“ alebo ako živelný dav ovládaný primitívnym manipulátorom: džukel čávom. Pre označenie tém používa slangový slovník, ktorý je zároveň prihlásením sa k okrajovému videniu, videním spoza rohu, ironickým glosovaním, ale aj detsky úprimným maľovaním obskúrnych príbehov, ktoré zrkadlia súčasnú spoločenskú realitu.

To, čo aktuálne vystavujeme na výstavách, je našou snahou o zmapovanie a pomenovanie diania, ale aj zámerom poukázať na isté skutočnosti a problémy. Táto výstava ukazuje na to, čo je v pozadí tvorenia maliarov a maliarok. Viac než na ich štýl, či majstrovstvo hľadí na ich osudy a príbehy, ktoré modelujú aj ich maliarsku tvorbu.

 

(Gabriela Garlatyová)

 

Erik Binder 1974, Hnúšťa – Likier 1991 – 1999: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, doc. R. Jančovič, prof. D. Fischer. 1997 – 1998: Akademie výtvarných umění v Prahe, Vladimír Kokolia. 2000 – 2001: pedagogicky pôsobil na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Od roku 2002 pôsobil ako asistent prof. D. Fischera na VŠVU v Bratislave. Tu tiež absolvoval doktorandské štúdium. V rokoch 2001 a 2007 bol finalistom Ceny Oskára Čepana.

 

Štefan Šoltis 1982, Prešov 1997-2000, Stredné odborné učilište stavebné v Prešove 2000-2003, Združená stredná umelecká škola v Prešove 2003-2005, Súkromná odborná škola ELBA v Prešove 2007-2013, Technická univerzita v Košiciach, Fakulta umení 2013, Maľba – Hra, Mestská galéria Rimavská Sobota.

 

Barbara Lamoot

1971, Bratislava

1991- 1997, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, prof. V. Popovič

2008- 2013, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Doktorandské štúdium, prof. F. Hodonský, doc. Š. Balázs.

 

Barbora Kožíková

1976, Bratislava – 2015, Praha

1984 – 1990: Základná umelecká škola, ateliér akademického maliara Ladislava Čarného. 1990 – 1994: Strědní umělecko-průmyslová škola Uherské Hradiště.

1994 – 2001: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Otvorený ateliér prof. Rudolfa Sikoru.

1998 – 2000: doplnkové pedagogické štúdium, Ladislav Čarný.

 

Roland Neupauer 1980, Rožňava 1994-1998, ŠÚV Škola úžitkového výtvarníctva, odbor: Propagačná grafika 1998-2004, VŠVU Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, odbor: maľba

1998-2001, ateliér Prof. Rudolfa Sikoru 2001-2004, ateliér u Prof. Jána Bergera 2003, štúdijný pobyt na škole Akademia Sztuk Pięknych v Polskej Poznani.

 

Ivan Slovenčák 1980, Rimavská Sobota Ivan Slovenčák v Rimavskej Sobote absolvoval Základnú umeleckú školu.

1994 – 1998: Stredná priemyselná škola Samuela Stankovianskeho v Banskej Štiavnici 1998 – 2005: Akadémia umení v Banskej Bystrici, Fakulta výtvarných umení, Ateliér súčasnej maľby prof. Františka Hodonského a Ateliér interaktívnej maľby prof. Stanislava Balka.

Žije v Banskej Štiavnici, pedagogicky pôsobí na SPŠ Samuela Mikovíniho (konzervátorské a reštaurátorské práce so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby).

 

Lucia Dovičáková 1981, Košice 2000-2006, Fakulta umení TU Košice (Ateliér Prof. Rudolfa Sikoru) 2003, Študijný pobyt na VŠVU v Bratislave (Ateliér Prof. Antona Čierneho).

 

Erik Šille 1978, Rožňava 2000-2006, Vysoká škola výtvarných umení (4. ateliér maľby Prof. Ivana Csudaia) 2006-2010, Vysoká škola výtvarných umení, Katedra maľby, odborný asistent.

 

Juliana Mrvová 1979, Bratislava 1994 – 1999: Francúzsko-slovenské bilingválne gymnázium v

Bratislave. 1999 – 2005: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Ateliér maľby prof. Daniela Fischera a prof. Ivana Csudaia. 2002: študijný pobyt, Mexiko. 2005 – 2008: VŠVU v Bratislave, doktorandské štúdium, Ateliér maľby prof. Ivana Csudaia.

 

Michal Černušák 1982, Zvolen 2000 – 2005 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, Slovenská Republika, ateliér profesora Ivana Csudaia 1996 – 2000 Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, Bratislava.