Eva Mária Moleková

Don’t let their eyes hurt you

„Znamená, byť videný, aj existovať? Od pohľadu diváctva (Don’t let their eyes hurt you, 2023), cez sebavnímanie (You’ll never walk alone, 2024), až po spôsob, akým spoločenské štruktúry ovplyvňujú vnímanie ženy v rolách, ktoré jej v minulosti boli odopierané (Female first, athlete second, 2021), sa dielami nesie téma pohľadu a jeho moci formovať identitu. Ľudská existencia sa neustále odohráva v priestore hodnotenia. Je konfrontovaná s očakávaniami, normami a zaužívanými vzorcami. Pohľad okolia môže validovať našu existenciu a našu identitu, no zároveň sa môže stať nástrojom kontroly.“ Eva Mária Moleková

Mgr. art. Eva Mária Moleková (2000) v roku 2025 ukončila magisterské štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Vo svojich dielach rozvíja úvahy o postavení žien v rôznych rolách týkajúcich sa športu. Vychádza zo svojich skúseností, keďže sama je hokejistkou a najmä medzinárodnou hokejovou rozhodkyňou. Zároveň tiež nadväzuje na aktivity svojej mamy, hokejovej rozhodkyne, Evy Molekovej.

 

Zámerom tvorby Evy Márie Molekovej je spracovanie témy umenia reflektujúceho mocenské štruktúry v spoločnosti s fokusom na umenie marginalizovaných skupín. Medzi jej preferované postupy patria objektové inštalácie, ready-made manipulácie, videá a multimédiá. Jej diela sa  zameriavajú na podoby a formy aktivistického a politicky motivovaného umenia. Tému spracúva z pozície umelkyne so zámerom priniesť nové poznatky a postrehy k téme feministického a queer aktivizmu, cez pojmy a prejavy foriem neposlušnosti, performatívnej povahy umenia odporu. Pre jej tvorbu sú tieto idey dôležité. Ide o výskum v prostredí, v ktorom profesijne pôsobí, a tou je práca rozhodkyne ženského ľadového hokeja. Ako rozhodkyňa má vo svojom výkone limity herných pravidiel, je autoritou, ktorá dohliada nad férovým priebehom zápasu. Ako umelkyňa prilbu, korčule či ľad používa ako nástroje, ktorými referuje a analyzuje súvislosti a vzťahy, ktoré stoja za športovými súťažami: You’ll never walk alone, 2023, textilný objekt. Takto vie vytvoriť intímny, ale aj konceptuálny priestor pre debatu o povahe vnímania a prežívania skúseností v kolektíve ženských hokejových rozhodkýň a športovkýň, ktoré sú konfrontované so svetom mužov. Sleduje a analyzuje, ako sa mení postavenie žien v športe, a tým aj v spoločnosti: Looking for the perfect sportswom*n, 2024, interaktívny objekt.

 

Video Don’t let their eyes hurt you, 2023, podľa ktorého výstava získala metaforický názov,  prezentuje rezistenciu voči predsudkom a názorom o rodovej nerovnosti. Na prvý pohľad video pôsobí ako rozbor a návod na hernú stratégiu. Ruka zakresľuje línie pohybovej mapy, no už tým, že začína záberom na bosé nohy ženy kráčajúcej po hokejovom ľade, vytvára intímne a osobne modelované rozprávanie o spôsobe meditácie a získania sebadôvery pred negatívnym vnímaním okolia spochybňujúcim odvážne a rodovo netradičné rozhodnutie venovať sa ženskému hokeju a rozhodcovstvu. Zároveň video môžeme vnímať aj ako dychové cvičenie a meditáciu, ktorá je určená aj na posilnenie sebadôvery, prípadne je návodom ako zvládnuť úzkosť z reakcií okolia na inakosť.

 

V dielach Intertwined, 2025, visiaci objekt, Under pressure, 2025, trillion objekty a video, autorka pomocou rozhovorov s kolegyňami-rozhodkyňami, s ktorými sa stretla a poznala na hokejových turnajoch, rozkrýva ich pohľady a skúsenosti s týmto systémom. Rozprávanie je jednou z hlavných spôsobov vytvárania aktivít odporu. E. M. Moleková si počas štúdia v ateliéri u Radovana Čerevku vytvorila minimalistický vizuálny jazyk založený na neokonceptuálnom prístupe. Inštaláciu tvoria separátne objekty umiestnené v priestore logicky, ako na hernom poli. Objekt zo šnúrok z korčulí v tvare zapleteného vrkoča, zrkadlá s gravírovanou kresbou vytvárajúcou štruktúry ľadovej plochy, zľadovatelého povrchu, ktorý bráni viditeľnosti reálneho odrazu. V zrkadle tak vidíme pukliny, škrabance, štruktúry, ktoré deformujú obraz. Podobne aj video sa zrkadlí a vytvára druhú realitu – „tej druhej“, druhého pohlavia. Ruky queer performerky s nechtami nalakovanými na čierno, á la hokejový dress code, hladia kocku ľadu. Ide o telesné až erotické hladenie ľadu, jeho roztápanie, teda premenlivá a nestála povaha je kontrastom k povahe silového mužského a ženského hokeja. Ľad sa mení pomocou tepelnej energie na vodu, ktorá kvapká, preteká pomedzi prsty, z pevného skupenstva, z tuhej hmoty sa stáva živá sila. Tieto myšlienky sú prejavom odporu, rezistencie, neposlušnosti, poukazom na inakosť, okrajovosť, ktorú naša väčšinová spoločnosť vníma ako slabosť, ktorej sa netreba venovať, ale čo najskôr na ňu zabudnúť, akoby bola neviditeľnou, akoby neexistovala. Moleková tvorí práce postavené na racionálnych štruktúrach a esteticky minimalizovaných objektoch, jej hlas odporu je však citlivý, meditatívny, ale tiež jasný, naliehavý a rozhodný.

 

https://emmolekova.tumblr.com/archive

 

autorka: Eva Mária Moleková

kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

lektorka TD: Kristína Fratričová Rimavcová