kurátorky výstavy: Gabriela Garlatyová a Petra Filipiaková
autorská výstava
11. 4. – 31. 5. 2016
Vlasta Žáková patrí do výraznej generácie vychádzajúcej z košickej Katedry umenia na tamojšej Technickej univerzite.
Jej tvorba je od počiatkov spojená s textilom a s modelovaním a navrhovaním odevov, odborom, ktorý študovala už na Strednej priemyselnej škole odevnej vo Svidníku. Utilitárny, dekoratívny rozmer tohto remesla, ako aj jeho ukotvenie v tradícii Vlasta Žáková posunula smerom k slobodnému výtvarnému experimentovaniu, pri ktorom používa klasické remeselné postupy šitia, vyšívania ako základ výtvarného procesu tvorenia maľby, kresby, koláže, ale aj sochárskeho objektu – mäkkej plastiky a inštalácií.
Umelkyňa vo svojej tvorbe tematizuje funkciu odevu. Jednako v modelovaní fantaskných odevných kreácií, ale tiež v postupoch „sochárskeho“ modelovania povrchu mäkkých textilných plastík.
Textilné obrazy zošíva a vyšíva ručnými alebo strojovými výšivkami, ktorými vytvára alternatívu a aj presahy média kresby a maľby. Šitie a vyšívanie je považované za remeselnú a tvorivú prácu typickú pre ženy, ktorá je navyše v súčasnosti znovu objavovaná ako v minulosti prehliadaný prejav umenia, a to najmä v súvislosti so sochárskou tvorbou ženských umelkýň tvoriacich s textilom. V slovenskom umení je to najmä tvorba Evy Cisárovej – Minárikovej, Ivany Slávikovej a v svetovom kontexte tvorba Magdaleny Abakanowicz, Louise Bourgeois, Sheily Hicks ako aj ďalších umelkýň feministického umenia, ktoré umelecké remeslo oživili a nanovo tematizovali. Vlasta Žáková na svojej výstave s autorským názvom Zošívanie svetla prezentuje výber z tvorby z posledného obdobia od roku 2008. Kolekcia je zameraná na figurálne textilné plastiky ženských anonymných hrdiniek, dievčat z davu. Textilné objekty sú tvorené jednou figúrou, ale aj postavou, ktorej objemy a významy narastajú akumulovaním telesných fragmentov v prospech expresívneho, znepokojivého a skurilného výrazu, ktorý je zároveň rukopisom Vlasty Žákovej.
Jej obrazy tvorené niťovou kresbou na kolážovaných vrstvách kúskov látok používajú intenzívnu a plnofarebnú, až halucinačne pôsobiacu škálu farieb. Jej divoké obrazy zobrazujúce zábavu žúrujúcich dievčat a chlapcov odhaľujú, že za atraktívnou fasádou diskotékových ligotavých svetiel a za príjemnými euforickými pocitmi sa po prekročení istej hranice začína svet temného až diabolského, nebezpečného; kedy nevinnosť sa mení na hriech a zábava prerastie v nekontrolovateľné šialenstvo.
Ďalší cyklus inštalácií z mäkkých textilných objektov a kresieb je rovno ponorený do tmy, ale z dôvodu opačného; aby to, čo je biele, svetlé, bolo zviditeľnené. Čiernobiela farebnosť je interpretovaná pomocou fialovo modrého svetla UV lámp, ktorými umelkyňa vytvára magické, tajomne pôsobiace prostredia.
Tému zábavy, ktorú sleduje najmä v cykle Parties strieda a mení na intímne emotívnu a autorsky poetickú výpoveď: Milenci, Huslistka, Vševidiaca, Dievča, čo otvorilo druhé dvere.
Ďalšou dôležitou súčasťou jej tvorby a výstavy Vlasty Žákovej je tvorba odevov, ich navrhovanie, vytváranie, ale aj prezentácia odevných kreácií na fotografiách a na performancii, ktorá sa konala na vernisáži výstavy.
(Gabriela Garlatyová a Petra Filipiaková)
Vlasta Žáková
1981, Rožňava
Vlasta Žáková v rokoch 2000 – 2006 študovala na Technickej univerzite v Košiciach na Fakulte umení, Katedra výtvarných umení a Intermédií v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby Zbyňka Prokopa a neskôr v ateliéri u prof. Rudolfa Sikoru.
V roku 2003 absolvovala semestrálnu stáž na VUT v Brne v Ateliéri environmentu u Vladimíra Mertu. Od roku 2013 je doktorandkou na Katedre textilu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2008 a 2010 bola finalistkou Finále Ceny ČEZ 333, Národní galerie – Veletržní palác, Praha, v roku 2009 získala Cenu poroty SCOOTER II. , Galéria Jána Koniarka, Trnava a v roku 2007 bola finalistkou Ceny Egoart, Galéria Bastart, Bratislava. Jej diela sa nachádzajú v zbierke Slovenskej národnej galérie, Nitrianskej galérie a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku.