Mestská galéria Rimavská Sobota / Tlačová správa výstavy

Umenie miesta II.

Daniela Krajčová, Erika Szőke, Miroslav Trubač

Laboratórium

Dominik Franko, Martina Jarinová, Dávid Kuriško, Ľuboš Oravec

v rámci projektu Škola v galérii / Galéria v škole

Tvorivé dielne

kurátorka výstav: Gabriela Garlatyová

grafický dizajn: Martina Masaryková

koordinátorka výstav: Kristína Rimavcová Fratričová

vernisáž: v piatok 3. mája 2024 o 17.00 hod.

trvanie výstavy: do 31. augusta 2024

otvorené: pondelok – zatvorené, utorok: 9.00 – 13.00, streda – piatok: 9.00 – 17.00 hod.,

Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota

Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Text kurátorov reprezentuje výlučne názor autorov a fond nezodpovedá za obsah textu.

Umenie miesta II.

Daniela Krajčová, Erika Szőke, Miroslav Trubač

Umenie miesta je projektom umenia vo verejnom prostredí. Projekt nadväzuje na Sochu na námestí 2000 – 2003, ktorý MG RS zrealizovala v troch ročníkoch, ale z dôvodu chýbajúcich personálnych a finančných kapacít v projekte nepokračovala. Jednalo sa o veľmi úspešný projekt, ktorý mal sledovanosť a odozvu u obyvateľov a návštevníkov mesta a z toho dôvodu sa galéria rozhodla k realizácii a oživeniu projektu.

Zámerom výstavy priblížiť umenie ľuďom prechádzajúcim mestom Rimavská Sobota, žijúcim v meste, a to formou náhodného a priameho stretnutia s dielami vo verejnom priestore. Zároveň je výstava vo vnútri galérie tematicky prepojená s verejným prostredím mesta, a to  participatívnymi a experimentálnymi projektami, ktoré sa zaoberajú verejným, ale aj sociálnym priestorom mesta.

Daniela Krajčová (1983, Žilina). Projekt Pod stromami vychádza z  predošlej spolupráce autorky s Mestskou galériou. Výstava Daniely Krajčovej v roku 2021 (kurátorka: Janka Babušiaková) bola výnimočná tým, že bola tematicky zameraná na naše mesto. Daniela Krajčová bola v Mestskej galérii v roku 2020 na niekoľkotýždňovom rezidenčnom pobyte, počas ktorého sledovala, zažívala a mapovala verejný priestor Rimavskej Soboty. Spolu so svojimi tromi deťmi sa po meste a jeho okolí pohybovala a dokumentovala tie miesta, na ktorých sa hrali. Neboli to len ihriská, teda miesta určené na hru detí, ale aj rôzne zákutia nášho mesta, oddychové zóny, ale aj utilitárne priestory, čím upozornila na to, akým spôsobom je verejný priestor mesta užívaný, a teda aj na jeho problémy a nedostatky z hľadiska používateľskej vhodnosti. Výstava prezentuje videozáznam a tiež veľkoformátové kresby z prostredia mesta, do ktorých najmä  detskí návštevníci dokreslili svoje návrhy ako zmeniť, vylepšiť, doplniť verejný priestor Rimavskej Soboty.

Toto dielo je predmetom daru umelkyne, a je súčasťou výstavy, ako aj diela, Obrúsok/Cерветка/Servetka, 2022 – 2023, ktoré sú predmetom aktuálnej akvizície podporenej Fondom na podporu umenia. Výšivky sú výsledkom participatívneho projektu a vznikli na spoločných workshopoch vyšívania s ukrajinskými a slovenskými ženami.

Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a multimédií) a  v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu. Vďaka participácií a orálnej histórii skúma charakter a problémy spoločnosti, ale aj historické udalosti, ktoré ju utvárajú, napr. židovská história, totalitný štát. Zaujíma sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka podnájmu, 2008), alebo o tému práce slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018). Vo viacerých participatívnych projektoch pracovala s utečencami na Slovensku (Slovenčina pre žiadateľov o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S umelcom Otom Hudecom realizovala participatívny projekt s rómskymi deťmi nazvaný Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach skúma využívanie a zažívanie verejného priestoru deťmi, zaujíma sa o skúsenosti matiek a rodín s deťmi. V roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana.

Erika Szőke (1977), je fotografka a intermediálna umelkyňa. Študovala v ateliéri Karola Barona na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Venuje sa najmä médiu fotografie, s ktorým radikálne experimentuje, prekračuje tradičné fotografické prístupy a s dôrazom na ekologicky šetrné postupy objavuje nové technologické možnosti. Svoju tvorbu prezentovala napr. na výstavách Neživý život (s Klaudiou Kosziba) v At Home Gallery v Šamoríne, 2024, Rytmus záchrany (s Klaudiou Kosziba) Galéria J. Kollára, Banská Štiavnica, 2023, Laniakea, Pálffyovský kaštieľ Malacky 2023, Blednúca zem (s Csillou Nagy), At Home Gallery, Šamorín, 2022, Festival DOM – Záhrada, Bratislava, 2022, In Vivo, Mestská galéria, Rimavská Sobota, kurátorka: G. Garlatyová), 2022 alebo Speculum Mundi, Galéria Medium, Bratislava, 2020. Žije a tvorí vo Veľkom Kýre.

Erika Szőke, Nezabudni na vesmír / No te olvides del cosmos, 2023

„Mojím úmyslom je pripomenúť dva neprebádané svety, pod našimi nohami nekonečne sa ťahajúce mycélium (podhubie) a nad našimi hlavami sa rozprestierajúci tajomný vesmír. Prírodná energia získaná z mycélia poháňa starý diaprojektor, ktoré fungujú ako transformačná stanica.

V mojom výskume prírodných zdrojov energie som postúpila ďalej, tentokrát získavam energiu z 90 ks prerastených mycélií, konkrétne sa jedná o hlivu ustricovú. Mycélium je pospájané s elektródami a je schopné vytvárať energiu vyše mesiaca a viac, až kým jej jeho podhubie živé a kým elektródy nezoxidujú. Je to kombinácia grafitu a horčíka. Grafit som kúpila na ebay, pochádza z Ukrajiny. Jeho kúpou som podporila ukrajinských bojovníkov bojujúcich za svoju vlasť. Druhou elektródou je horčík, ktorý je oveľa hrubší, čiže aj dlhšie vydrží. Je to horčíková anóda, bežne sa používa v ohrievačoch vody a nazýva sa aj ako obetná anóda, pretože bráni menej aktívne kovové povrchy pred koróziou.

Tento výrok alebo vetu – No te olvides del cosmos – som videla minulý rok na výlete na Tenerife a veľmi vo mne zarezonoval. Musela som ho preto použiť. Napokon to, čo je pod našimi nohami, obrovská sieť rôzneho podhubia je aj nad našimi hlavami ako kozmická sieť, ibaže v nezmernej veľkosti.  Náš vesmírny domov sa volá Laniakea, obsahuje Mliečnu dráhu, našu Slnečnú sústavu a tisíce ďalších blízkych galaxií, ktoré sú navzájom gravitačne spojené. Názov Laniakea pochádza z havajčiny a znamená „nesmierne nebesá.“

DEAD RIVER, performancia / In Situ sympózium 2022, kamera: Ladislav Pálmai, miesto realizácie: Bős – Gabčíkovo, https://www.youtube.com/watch?v=0CLIj1AOp0U

Projekt s názvom Mŕtva rieka nadväzuje na skúmanie témy prírodných zdrojov energie. Je reflexiou ľudskej ľahostajnosti a nevšímavosti vo vzťahu k ekologickým katastrofám, ktorá sa stala aj na rieke Slaná. Snažím sa na tieto naliehavé problémy symbolicky upozorniť. Ako prírodný zdroj energie využívam energiu získanú z kvásku, ktorý sa vyrába zo zmesi múky a vody. Po piatich dňoch kŕmenia, kvások dokáže dodávať energiu starému diaprojektoru, ktorý tak pri vhodnej starostlivosti môže fungovať nepretržite.

Video: AI smeti, AI ovzdušie – fotografie boli vytvorené umelou inteligenciou zobrazuje obrovské množstvo odpadu vyhodených do prírody a nasledujúci obrázok zobrazuje priemyselné znečistenie ovzdušia.  V oboch prípadoch sa vápenatka mnohohlavá pomocou svojej prirodzenej inteligencie vydáva na objavnú cestu za potravou – ovsené vločky, pričom vytvorí nádherné plazmódium a zanechá stopu, ktorá úplne zmení pôvodný obrázok.

Miroslav Trubač (1986), Ruky nomádske, sociologické laboratórium, 2011, premiéra na festivale Pohoda, (kurátor: M. Štofa).

Dielo je vystavené vo verejnom prostredí mesta na Hlavnom námestí. Slúži ako miesto-platforma na sedenie, či ako podstavec, ktorý umožňuje vytvárať väzby na miesto, na ktorom je umiestené, na verejný priestor námestia a umožňuje ho ľuďom zažívať ako živú sochu-objekt v tzv. expandovanom poli.

Dielo vzniklo generovaním a modelovaním v 3D priestore a následnou produkciou cez 3D tlač alebo CNC frézu a potom úpravou epoxidovými živicami na spôsob umelého kameňa.

Miroslav Trubač študoval v rokoch 2016-2021 na VŠVU v Bratislave (doktorandské štúdium, u Doc. Jána Hoffstädtera, akad. soch.) 2005-2011, VŠVU Bratislava, Slovensko (Prof. Mgr. art. Patrik Kovačovský), 2007 –  stáž ASP Poznań, Poľsko (Prof. Jan Berdyszak), 2001-2005 ŠUV Josefa Vydru Bratislava, Slovensko, odbor: kameňosochárstvo.

Laboratórium

Dominik Franko, Martina Jarinová, Dávid Kuriško, Ľuboš Oravec

Študenti a študentka Fakulty umení Technickej fakulty umení v Košiciach, Ateliér nových médií

Projekt Škola v galérii / Galéria v škole, predstavuje návštevníkom súčasné trendy umenia v oblasti nových médií, IA ale aj participatívneho umenia a je určený pre študentstvo základných a stredných škôl v meste Rimavská Sobota.

Prezentuje diela súčasného umenia a venuje sa presahom do iných médií v oblasti sochy a objektu, 3D objektu, fotografie, videoinštalácie a intermédií.

Súčasťou projektu Laboratórium sú početné prezentačné aktivity určené pre školskú mládež so vzdelávacím rozmerom v oblasti súčasného vizuálneho umenia.

Dominik Franko (1999), alias Dom Franko, je digitálny umelec venujúci sa prevažne práci v 3D a animácii. Vo svojich dielach sa upriamuje na vnútornú stránku prežívania jednotlivca, ktorú metaforicky zobrazuje vo svojich dielach cez objekty a pohyb v snovom prostredí

prostredníctvom realistických, avšak nie reálnych modelov. Svoje diela prezentuje v

digitálnom médiu s presahom do reality ako je napríklad technológia hologramu či VR.

Martina Jarinová (1997), Interaktívna inštalácia, 2023, ktorá skúma vzťah medzi fotografiou a

divákom. Fotografia bola editovaná za pomoci umelej inteligencie z klasického štúdiového

fotografického portrétu sediaceho dievčaťa v štýle renesančného obrazu. Dielo pracuje

s kvalitami a fenoménmi úzko spätými s existenciou fotografie ako je priestor, čas a farba.

Kinect sníma RGB dáta z postavy, ktorá stojí pred projekciou. Zachytené dáta sú využité na posúvanie tzv. ,,sliderov“ pre editačné nástroje Hue, saturácia a expozícia. Takýmto spôsobom je odzrkadľovaná istá subjektivita farebného vnímania a videnia reality.

Fotografia taktiež pracuje s priestorom. Vzdialenosť subjektu od objektu ovplyvňuje zaostrenie a naopak rozotrenie projekcie. Hľadanie správneho uhlu pohľadu pre vizuálnu jasnosť obrazu. Autorka vychádza z teórie Romana Ingardena O štruktúre obrazu, ktorá sa zaoberá témou skreslenia obrazu prostredníctvom zvolenia nesprávneho uhlu nazerania naň. Práca zachytáva taktiež premenu a vývoj dievčenskej módy na šatách dievčaťa, približne od roku 1420 až po súčasnosť. Martina Jarinová považuje vývoj IA (umelej inteligencie) za tzv. renesanciu dnešnej doby, ktorá ponúka umelcom širokú škálu nových možnost.

Dávid Kuriško (1998), je digitálny umelec, ktorý spája svoje skúsenosti v oblasti animácie, filmovej tvorby a tradičnej maľby vo forme krátkometrážnych a interaktívnych zážitkov v médiu virtuálnej reality. Jeho práce sú sústredné na poetické, ale niekedy až absurdné vyobrazenie danej tematiky. Každá scéna tak predstavuje fúziu technickej zdatnosti a autorovej vízie. Vďaka chápaniu filmového jazyka a zručnosti v 3D softvéroch, tieto diela animuje a prezentuje divákovi ako imerzívný únik do virtuálneho sveta.

Ľuboš Oravec (1992), ktorý pracuje pod svojím autorským menom Cassiopeus je digitálnym umelcom špecializujúcim sa na digitálne 3D umenie, virtuálnu a augmentovanú realitu.

Jeho diela majú dystopicko futuristický charakter. V tvorbe autor pracuje s motívmi ako melanchólia, retro-punk a technologický surrealizmus. V súčasnosti sa venuje primárne virtuálnej realite, kde bližšie približuje svoju tvorbu divákovi, ktorého ponára do dystopických imaginatívnych svetov.

Sprievodnými podujatiami výstav sú rôzne aktivity ako tvorivé dielne, edukačné aktivity, komentované prehliadky a diskusie.

A/ Škola v galérii / Galéria v škole

Prezentačno-vzdelávacie aktivity galérie určené pre žiakov základných škôl a stredných škôl v meste Rimavská Sobota.

1. Laboratórium. Prezentačné aktivity sú postavené na téme výstavy: Virtuálna realita, AI.
2. Mapa umenia: Spoznávanie umeleckých diel a umenia vo verejnom priestore Rimavskej Soboty.
3. Umelecké dielo v galérii. Dielo zo zbierky. Prezentácia diel zo zbierok MG RS, nové akvizície a diel, ktoré sú vystavené v expozícii prebiehajúcej výstavy.

B/ Tvorivé leto – júl / august – v galérii. Tvorivé dielne Recyklácia – upcyklácia.

Máj – august 2024

4 voľnočasová tvorivé dielne zamerané na ekologické témy, udržateľnosť, recykláciu, upcykláciu, prírodu, ochranu prírody, životné prostredie a tvorbu umenia vo verejnom priestore.

Časť tvorivých dielní je zameraná na umenie tvorbu vo verejnom priestore bude realizovaná v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Mestským úradom, ako aj inými inštitúciami v meste, všade tam, kde sa nachádzajú diela vo verejnom prostredí.