kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

autorská výstava

17. 10. – 28. 11. 2014

Autorská výstava Jana Adamove je experimentálnou výstavou, ktorá predstavuje jedinečného autora, tvorcu krátkych filmov, videoinštalácií, akcií a malieb. Koncept tvorby Janka Adamove sa pohybuje od intermediálnych projektov ku klasickým médiám, ktoré sa vzájomne prelínajú a zároveň sa aj spochybňujú. Janko Adamove pristupuje k umeleckému tvoreniu veľmi otvorene, maľbu používa umelecky neklasickým spôsobom – hrá sa s ňou. Obrazy (maľby – kresby – koláže …) používa ako možnosti pre vyjadrenie myšlienok, ktoré odrážajú jeho dennodenné prežívanie v rodinnom, ale aj širšom spoločenskom rámci. Remeselné a estetické možnosti umeleckej tvorby Adamove používa nevážnym spôsobom, preto aj žiarivá farebnosť jeho malieb sa pohybuje v otvorenom priestore umenia – života, pripomína napr. vizualitu reklám a komiksov. Irónia a humor, ktoré často používa vo svojej tvorbe nie sú nástrojmi znevažovania, ale kritického uvažovania nad okolitým dianím v umení, kultúre, politike a aj v bežnom a osobnom živote človeka a sú pre neho tiež prostriedkami pre skúmanie seba samého (na čo odkazuje aj názov výstavy).

Výstavu autor vytvoril ako projekt, ktorý spája: hybridnú a naivnú maľbu, výkresy detí z lučeneckej umeleckej školy, (kde Adamove učí), maľby a objekty domáceho kutila, na ktorých participuje celá rodina – jeho manželka Eva Adamove a deti Hugo, Ema a Teo. Dopĺňajú ich videofilmy, ktoré vytvárajú jeden celok inštalácie výstavy. Experimentálnu inštaláciu výstavy tvorí 12 figúr vyskladaných na stenách galérie z plošných a digitálnych obrazov a z jednej na zemi ležiacej siluety.

Práve jeho krátke filmy sú obsahovým základom výstavy – výstavy tvorenej ako skladačka z malieb a videoinštalácií. Tvorenie Janka Adamove má východisko v hravej neškolenej maľbe, ktorá je tvorená najmä znakmi archetypálnych motívov (tela, duše, bunky). Maliarske plátna pokrýva rôznymi značkami, kolážuje a vrství ich do dada kompozícií. V súčasnosti u neho dominuje najmä „filmárska tvorba“, ako ju sám ironicky nazýva. „Som absolventom filmovej réžie, ale „filmovým režisérom“ som sa nikdy nestal. J. A.“.

Výstava prezentuje videoinštaláciu Nebo nad Lučencom (2013), ktorej obsahom je reinterpretácia záverečnej scény z filmu Tri oriešky pre Popolušku s použitím textu, ktorý mu napísal jeho 8 ročný syn Teo, aby ho potešil, keď sa vrátil z práce domov: Jan je velmi velmi … umelec. V ďalšej projekcii beží v slučke video, kde syn Teo sedí v kokpite lietadla a za letiacim lietadlom je upevnený banner so spomínaným textom.

Jeho krátke filmy sú tvorené odkazmi na biblické témy, príbehy a ich ikonografické zobrazovania (Sv. Šebastián, 12 apoštolov), ale aj odkazmi na teóriu a históriu filmu, či už formou citácie, alebo autorskej metafory. Napríklad výstava Kam pánove, kam jdete?, odkazovala na 17. november 1989. Akcia založená na rozbíjaní okien na seba poukladaných v galerijnom priestore (galéria Priestor platforma súčasného umenia, spoločná aktivita s Petrom Kollárom, Lučenec, 2012), nie je podľa autora prejavom agresivity, ale „láskyplného“ gesta, s vtipom a iróniou reagujúca na ničivé rozbíjanie z trojminútovej scény z filmu Kam pánove, kam jdete? Súčasťou inštalácie je scéna z filmu v slučke: kolektív architektov v opitosti rozmláti celú kanceláriu, ako prejav nesúhlasu so systémom, so skutočnosťou, že projektujú niečo, čo sa aj tak nikdy nebude stavať. Scéna signalizovala stav spoločnosti (film bol nakrútený tesne pred revolúciou).

Ďalšími prezentovanými prácami inštalovanými na steny do tvarov siluety ľudského tela sú sto stranový autorský komiksový koncept Majo Marsaj pozostávajúci z photosopových koláží z textov a videa sprostredkujúci Marsajovu životnú filozofiu.

Tiež cyklus malieb a videa s názvom IHRISKÁ. Na výstave je prezentovaná aj recyklovaná videoinštalácia pracujúca so skorším filmom, ktorý vznikol pre doktorandskú prácu Ticho – Búrka – Kolotoč (2009). Tematizuje autenticitu dokumentárneho a hraného filmu, v moderovanej debate v televíznom štúdiu sa rozprávajú fiktívni teoretici filmu, ktorí sú následne predstavení v skutočných životných situáciách a rozhovoroch.

Janko Adamove sa od roku 2000 prezentuje najmä menšími prácami a experimentálnymi videami. Po štúdiách na VŠMU v Bratislave (1994 – 2008) od roku 2004 pedagogicky pôsobí na Katedre intermediálnej a audiovizuálnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Jeho prvá autorská výstava predstavuje aj skoršie práce s východiskom v amatérskej výtvarníckej tvorbe, ktorá predznamenala charakter súčasnej. Adamove dekonštruktívne odkrýva skryté významy politických, kultúrnych či sociálnych situácií, aj prostriedkami naivného umenia, stratégií kritiky umenia a myslenia, cez found footage materiály, ktoré používa v obrazoch a dialógoch jeho krátkych filmov a priestorových inštalácií. Uvažuje o skutočnostiach, ktoré vnímame a o spôsoboch ich filmového zobrazenia a následných interpretácií. Používa hybridné spojenia a spochybnenia vážneho nevážnym a naopak. Za humornou scénkou či serióznym tvrdením Janko Adamove nachádza bohatý materiál odrazov okolitého sveta.

(Gabriela Garlatyová)

Ján Adamove

1971, Lučenec

Štúdium:

1994 – 1999 Vysoká škola múzických umení Bratislava, Filmová a televízna fakulta, odbor: filmová veda

2001 – 2008 Vysoká škola múzických umení Bratislava, Filmová a televízna fakulta, odbor: filmová réžia /Prof. Párnický/ doktorandské štúdium

Odborné aktivity:

1999-2002, odborný asistent, Vysoká škola múzických umení Bratislava, Filmová a televízna fakulta, Katedra filmovej vedy

od 2004, odborný asistent, Akadémia umení Banská Bystrica, Fakulta výtvarných umení, Katedra intermediálnej a audiovizuálnej tvorby